Neviem ako vy, ale ja mám po krk seriálov, v ktorých sa za zmienku stojace prezentujú len ženy, ktoré menia chlapov ako špinavú bielizeň. Umelé, zredukované len na jednu prapôvodnú podstatu. V hlave nič, len to, akú push-up podprsenku alebo minisukňu si obliecť, aký účes a make-up nahodiť. Tento prístup sa k nám importoval zo západnej, najmä americkej pseudokultúry, ktorá sa nachádza v hlbokom morálnom marazme. Týmto vzorom sa riadia aj tvorcovia seriálov v našich komerčných televíziách. Vždy ma vytočí, keď zisťujem, že väčšina ľudí v mojom okolí „čumí“ napr. na taký Panelák a ďalšie seriály našej „ľudovej“ televízie JOJ. Televízie, ktorá sa najviac riadi prízemným vkusom divákov. Nakoniec, tento prístup sa neprezentuje len v seriáloch, stačí sa pozrieť na moderátorky, rosničky a iné „hviezdičky“ mihajúce sa v komerčných televíziách a „smotánkach“. Stačí sa pozrieť na našu súčasnú životnú realitu, ktorá je v týchto hlboko „náročných“ seriáloch skopírovaná.
Turecký seriál, ktorý nás „zasiahol“, teda aspoň mňa, vyznieva v porovnaní s týmto bahnom ako dúšok krištáľovo čistej vody (aj keď ho vysiela komerčná televízia – aká iná by už len mala peniaze na jeho kúpu). Samozrejme, prezentuje všelijaké ženy, všelijaké krivé charaktery, ale na rozdiel od našich seriálov tieto nevyzdvihuje, ale odsudzuje. Vyzdvihuje ušľachtilé rodinné väzby, pravé city, humánne ciele.
Je tu stret kultúr – západnej, ktorá, presiaknutá absolútnym materializmom, je v hlbokej morálnej kríze a východnej, v ktorej ušľachtilosť, čestnosť a poctivosť ešte stále nie sú len prázdnymi pojmami.
Okrem toho, naši tvorcovia sa majú čo učiť od tureckých v schopnosti vybudovať zaujímavú dejovú líniu, vytvoriť dej plný nečakaných zvratov a postupného odkrývania charakterov jednotlivých postáv.
Kiežby sa ušľachtilosť, čestnosť, dobrota a poctivosť Šeherezády v čo najväčšej miere preniesla aj do nášho života!