zmysel pre spravodlivost

Splní sa môj sen?

Koronovírusová situácia je strašná, nič také naše generácie nezažili. Vyrastala som v socializme, pamätám si na pár druhov jogurtov, chleba, sladkostí – Princeska, žuvačka Pedro – tie som si žmoliac korunky v ruke kupovala ….V malom okresnom meste, kde som rástla, bola mliekareň, konzerváreň (tam som v lete brigádovala), cukrovar, čokoládovka, paneláreň, vagónka …družstvá produkovali bio mäso a bio zeleninu. A to všetko nám stačilo. Iba pár druhov, ale kvalitných. Kvalita nad kvantitou. Mali sme vlastné odevné, obuvnícke produkty, šili sa košele, kvalitné kabáty …a tak ďalej. Mimochodom, pozrite si staré módne časopisy – Dievča, a už ani neviem ako sa volali…aká umelecká úroveň ich charakterizuje. Odborníci by ma doplnili ohľadom ťažkého či strojárskeho priemyslu. Spomínam na tento čas s nostalgiou. Globalizácia s jej presúvaním tovaru z jedného konca sveta na druhý všetko toto zničila. Iba globalizácia? Pán Mikloš sa opäť vynoril vo verejno-právnej televízii. Situácia v nej sa zrejme následkom volieb opäť uvoľnila vzhľadom na odchod dlho vládnucej garnitúry …a skrachované protislovenské v kúte čušiace sily, ktoré vypredali národný strategický majetok, takže obrovské sumy ročne opúšťajú štát, opäť ožili. Pán Mikloš zo seba súkal niekoľko naučených ekonomických poučiek….nie som odborník, ekonómovia by možno doplnili, že neoliberálne teórie sú už dávno prekonané. Nie, Slovensko nie je schopné fungovať v žiadnom odvetví sebestačne…povedal pán Mikloš….

Tak sa zamýšľam, vlastne tajne dúfam, že vírus pomôže môjmu snu ….Patrím k tým, ktorí nepodľahli davovej hystérii v nakupovaní, už zo socialistických čias som zvyknutá kupovať menej a kvalitné produkty na dlhšie obdobie. Vidiac mobilizáciu určitých odvetví ľahkého priemyslu v súčasnej veľmi náročnej a nebezpečnej situácii, týkajúcej sa produkcie rúšok, dezinfekčných roztokov a ďalších komodít, rozhorel sa v mojej duši plamienok nádeje. …Nádeje, že naštartuje naša vlastná slovenská produkcia v mnohých oblastiach. Myslím si, že táto pandémia musela prísť. Stupeň globalizácie dosiahol nebezpečnú hranicu. Globálny trh sa musí rozpadnúť na jednotlivé lokálne trhy. Realita však dávkuje do môjho sna kvapôčky vážnych pochybností. Kto bude pracovať na poliach, v maštaliach? Pracanti s poctivým prístupom a cítením sú dávno v dôchodku, resp. krátko pre ním, neoliberálna doba zničila poľnohospodárske školy, mladí nechcú a nevedia manuálne pracovať, všetci chcú byť v kanceláriách, chcú si iba užívať … mimochodom, dávno mi napadlo, aké bezbrehé a povrchné typy zábavy a využívania voľného času táto globalizačná doba priniesla…. Potrebujeme oživiť pravé hodnoty….Ešte jednu vec spomeniem – paradoxne, v čase tvrdej totality, keď celá kultúrna produkcia podliehala prísnej cenzúre zo strany jedinej vládnucej strany, vznikli najkvalitnejšie diela filmárov, divadelníkov, dnešní mladí herci účinkujúci v bezduchých denných seriáloch, môžu hlboko závidieť strednej, staršej a starej generácii hercov, divadelníkov….aj školstvo bolo na oveľa vyššej úrovni…. Tak neviem, splní sa môj sen? A mám spolusnívajúcich?