zmysel pre spravodlivost

V priebehu porevolučných rokov, keď sme asi všetci zažili nóvum politických diskusií, som si uvedomila, že zo mňa pravicovo zmýšľajúci človek nikdy nebude. Že vraj jedine pravica vie efektívne riadiť spoločnosť, jedine ona vie šetriť a nerozhadzovať peniaze! Nesúhlasím s obľúbeným mottom pravicovo zmýšľajúcich, že pravica zdroje vytvára a ľavica len rozhadzuje. Podľa mňa, ľavica len spravodlivejšie a humánnejšie vytvorené zdroje rozdeľuje. Sú snáď všetky možné typy sociálnych dávok rozhadzovaním peňazí? 

Mojou skúsenosťou je, že pravicovo zmýšľajúci vždy vystupujú ako „majstri“ sveta a tí najmúdrejší. Oni najlepšie rozumejú ekonomike a vôbec, všetkému. Uznávam, sú to ľudia sebavedomí. Postupom času som prišla na to, že pravičiari sú väčšinou na úspech, bohatstvo a kariéru zameraní ľudia. Keď som bola mladšia, tiež som si myslela, že len v menovaných kategóriách spočíva šťastie. Ale život ma naučil, že pojem úspechu je relatívny a že vôbec netúžim byť úspešná v tom zmysle slova ako oni – mať domy, autá, majetky, super dovolenky, kariéru, moc….lebo na základe životných skúseností som prišla na to, že to musí byť niečo úplne iné, pre čo sa rodíme na tento svet. Že náš život musí mať hlbší zmysel. Pozerám sa na život z nadhľadu, snažím sa nepohybovať sa len v materiálnej rovine tohto sveta. Toto ale podľa mňa pravicovo zmýšľajúci nedokážu. Sú zameraní na spomínané materialistické kategórie a svoj život žijú v ich úzkych mantineloch. Obľúbenou tézou pravicovo zmýšľajúcich je, že každý sa musí vedieť postarať sám o seba, prebrať zodpovednosť za svoj život. Ja vychádzam z toho, že človek sa rodí na tento svet s určitými genetickými predpokladmi a do určitých podmienok. A je to teda dané hlavne geneticky, aj keď prostredie sa podieľa tiež určitým vplyvom, že nie každý dokáže v dospelom živote úspešne existovať v spoločnosti, ktorá sa riadi trhovými princípmi a nie každý dokáže prebrať zodpovednosť za svoj život. Trhový princíp je dobrý pre jedincov s potrebnými schopnosťami, len takí v ňom môžu byť úspešní. Uznávam, že trh musí do určitej miery existovať, ale odmietam vnášať trhový princíp do všetkých oblastí života. Uznávam, že v spoločnosti sú potrební pravicovo zmýšľajúci – podnikatelia, zamestnávatelia, lebo istá časť spoločnosti si nedokáže sama vytvoriť hlavný zdroj svojej obživy, teda prácu. Ale ani tí „prví“ nemôžu existovať bez tých „druhých“. Kto by potom vykonával ich ciele? Takže, obidve kategórie ľudí sú pre spoločnosť potrebné. Podľa mňa však hlavná zodpovednosť za fungovanie spoločnosti leží predsa len na pleciach tých „prvých“. Lebo nemožno poprieť, že oni majú prvotnú zásluhu na ekonomickom rozvoji spoločnosti. A je tragédiou, keď v dôsledku neúmernej honby za vlastným prospechom strácajú tieto vrstvy spoločnosti súdnosť a mieru. Oni sú aj hlavnou príčinou terajšej celosvetovej – ekonomickej, ale aj morálnej krízy. Nie je to však ich zásluha, že majú schopnosť úspešne fungovať v trhovom prostredí, pretože, ako som už uviedla – schopnosti sa dedia geneticky. Preto, keď to nie je ich zásluha, mali by rozmýšľať ináč. Východisko by bolo v zmene ich myslenia. Oni samozrejme bojujú za nastavenie takých ekonomických pravidiel, aby čo najviac peňazí z ich podnikania išlo do ich vrecka a aby čo najmenej odvádzali štátu a ľuďom, ktorí na nich robia. Teda ich záujmom je čo najviac znižovať náklady, aby dosiahli čo najväčšie zisky. Prišli by však o veľa, ak by ich zisk bol o niečo nižší? Veď stále budú mať dosť peňazí, lebo ich činnosť, ktorou sa živia, je stále zárukou nadštandardne vysokých príjmov. Zatiaľ čo vykonávatelia ich cieľov sú závislí a nikdy nedosiahnu zo svojej podriadenej činnosti vysoké príjmy. V tejto súvislosti treba uviesť, že odvody podnikateľov na Slovensku sú jedny z najnižších v Európe. Spupnosť a arogancia podnikateľských a finančných kruhov je alfou a omegou narastania rozdielov medzi chudobnými a bohatými. A to v celom svete. Viem, je utópiou žiadať uskromnenie sa pravicových dravcov. Z histórie vieme, že kvôli záujmu kapitálu vznikajú vojny. Preto rozmýšľam, ako dnešný svet dopadne. Nechcem zažiť, aby sa svet opäť pre záujmy bohatých a mocných dostal do konfliktu. Ľudstvo je ale nepoučiteľné, preto ktovie, ako to v našich časoch dopadne….